Krátka odpoveď: paradentóza je ľudový názov pre parodontitídu, dlhodobý zápal ďasna, väziva a kosti okolo zubov, ktorý udržiava bakteriálny povlak. Prvým príznakom býva krvácanie ďasien pri čistení, neskôr ďasná ustupujú, objaví sa zápach z úst a zuby sa začnú kývať. Kosť, ktorá ubudla, sa sama neobnoví, ochorenie sa však dá zastaviť. Základom liečby je dôkladné vyčistenie vačkov pod ďasnom, ktoré u nás robí dentálna hygienička, a potom pravidelná hygiena, pri parodontitíde aj 4-krát ročne. Fajčenie riziko parodontitídy zvyšuje asi o 85 %.
Tento článok opisuje, ako paradentóza vzniká, ako sa určuje jej štádium a ako prebieha liečba. Súvislosti s cukrovkou, srdcom a tehotenstvom nájdete v článku Parodontitída a celkové zdravie, odhalené krčky a ich liečbu v článku Ustupujúce ďasná.
Čo je paradentóza a ako vzniká
Povlak, ktorý zostáva pri okraji ďasna, vyvolá zápal ďasna (gingivitídu). Ten sa po odstránení povlaku upokojí (Murakami a kol., 2018). Zápal ďasien a parodontitída sú podľa Európskej federácie parodontológie (EFP, 2015) pokračovaním toho istého zápalu, nie každý zápal ďasien však prejde do parodontitídy. Pri parodontitíde sa zápal šíri hlbšie: väzivo, ktoré drží zub v kosti, sa postupne ničí, medzi zubom a ďasnom vznikajú vačky a kosť okolo koreňa ubúda. Na rozdiel od zápalu ďasna je to poškodenie nezvratné (EFP, 2015).
Ťažkú formu ochorenia ďasien má podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2025) na svete viac ako miliarda ľudí. Hlavnými rizikovými faktormi sú podľa WHO nedostatočná ústna hygiena a fajčenie, s cukrovkou sa parodontitída navzájom ovplyvňuje.
Príznaky paradentózy
Britská NHS (2026) uvádza tieto príznaky ochorenia ďasien:
- ďasná krvácajú pri čistení zubov, pri používaní zubnej nite alebo pri jedle tvrdších potravín, napríklad jabĺk, pozrite Krvácanie ďasien,
- ďasná sú opuchnuté, červené a citlivé,
- zápach z úst,
- ustupujúce ďasná, zuby vyzerajú dlhšie,
- kývajúce sa zuby, pozrite Kýve sa mi zub,
- absces na ďasne.
V najpokročilejšom štádiu sa zuby môžu posúvať a rozostupovať a zhryz klesá (EFP, 2019). Fajčiarom ďasná krvácajú menej, aj keď majú zápal. V štúdii z roku 2004 s 12 385 ľuďmi v USA tlmilo fajčenie krvácanie ďasien tým viac, čím viac cigariet človek denne vyfajčil (Dietrich a kol., 2004). To, že ďasná nekrvácajú, preto ešte neznamená, že sú zdravé. Orientačne si stav ďasien overíte v teste zdravia ďasien.
- Zubár zmeria sondou hĺbku vačkov a to, či ďasno pri sondovaní krváca. Na RTG snímke posúdi, koľko kosti ubudlo.
- V štádiu I kosti ubudlo len málo, menej ako 15 %. V štádiu II kosť ubudla v hornej tretine koreňa.
- V štádiu III kosť ubudla po strednú tretinu koreňa alebo ďalej a pre parodontitídu chýbajú najviac 4 zuby.
- V štádiu IV je úbytok kosti ako pri III, ale pre parodontitídu chýba viac ako 4 zuby alebo sa zuby posúvajú, rozostupujú a zhryz klesá.
Zjednodušená schéma, nie je v mierke. Štádium určuje zubár podľa vyšetrenia a RTG snímky.
Štádiá paradentózy jednoduchými slovami
Zubár zmeria sondou hĺbku vačkov a to, či ďasno pri sondovaní krváca, a na RTG snímke posúdi, koľko kosti ubudlo. Podľa klasifikácie z roku 2017, ktorú používa aj EFP, určí štádium (Tonetti a kol., 2018; EFP, 2019):
| Štádium | Čo to znamená |
|---|---|
| I – začiatočné | kosť ubudla len málo, na RTG menej ako 15 % |
| II – stredne pokročilé | kosť ubudla v hornej tretine koreňa (15 až 33 %) |
| III – pokročilé | kosť ubudla po strednú tretinu koreňa alebo ďalej, pre parodontitídu chýbajú najviac 4 zuby |
| IV – veľmi pokročilé | ako pri štádiu III, ale pre parodontitídu chýba viac ako 4 zuby alebo sa zuby posúvajú, rozostupujú a zhryz klesá; často treba rozsiahlejšiu rekonštrukciu chrupu |
Stupeň A, B alebo C vyjadruje, ako rýchlo ochorenie postupuje. Posudzuje sa podľa úbytku kosti vzhľadom na vek alebo podľa zmeny za posledných 5 rokov. Fajčenie 10 a viac cigariet denne alebo cukrovka s glykovaným hemoglobínom (HbA1c) 7 % a viac zaradí pacienta do stupňa C, teda k rýchlo postupujúcej parodontitíde (EFP, 2019).
Ako sa paradentóza lieči
Európske klinické odporúčanie EFP z roku 2020 opisuje liečbu parodontitídy v štádiu I až III v 4 krokoch (Sanz a kol., 2020):
- Nácvik čistenia a odstránenie povlaku a kameňa nad ďasnom. Patrí sem aj kontrola rizikových faktorov: EFP odporúča pomoc pri odvykaní od fajčenia a pri cukrovke jej dobrú kontrolu. Súčasťou dentálnej hygieny u nás je farbenie povlaku a nácvik techniky čistenia.
- Vyčistenie vačkov pod ďasnom. Liečbu parodontitídy, teda čistenie vačkov, u nás robí dentálna hygienička. Podľa EFP sa dá robiť po štvrtinách chrupu alebo celé ústa do 24 hodín. Pri citlivosti vám ďasno na želanie znecitlivíme gélom alebo anestéziou, ktorá sa platí zvlášť. Zákrok je vďaka anestézii bezbolestný.
- Doliečenie miest, ktoré sa nezahojili. Vačky hlboké 4 až 5 mm sa vyčistia znova, pri vačkoch 6 mm a hlbších EFP odporúča chirurgické ošetrenie, pri vhodných kostných defektoch s obnovou kosti.
- Udržiavacia starostlivosť v intervaloch 3 až najviac 12 mesiacov podľa rizika (pozri nižšie).
Čo môžete od liečby čakať: v systematickom prehľade z roku 2020 (údaje z 9 štúdií) boli vačky 6 až 8 mesiacov po vyčistení pod ďasnom v priemere o 1,4 mm plytšie a podiel vačkov, ktoré sa uzavreli, autori odhadli na 74 % (Suvan a kol., 2020). Antibiotiká EFP k čisteniu vačkov bežne neodporúča, pri určitých skupinách pacientov ich však pripúšťa zvážiť. Antibiotiká predpisujeme individuálne podľa rozsahu infekcie a celkového zdravotného stavu, napríklad pri cukrovke. Výplach s chlorhexidínom môže podľa EFP krátkodobo doplniť čistenie vačkov, používajte ho len podľa pokynov zubára alebo dentálnej hygieničky.
Po čistení vačkov môžu byť krčky prechodne citlivé na studené, viac v článku Dentálna hygiena: bolí, ako prebieha a ako často na ňu chodiť.
Udržiavacia starostlivosť: ako často na hygienu
Parodontitída sa môže vrátiť, preto liečba nekončí vyčistením vačkov. EFP (2020) odporúča udržiavacie návštevy v intervaloch 3 až 12 mesiacov. Väčšine pacientov stačí dentálna hygiena raz za 6 mesiacov, pri parodontitíde je potrebná častejšie, aj 4-krát ročne. Pravidelnosť sa oplatí: v metaanalýze 8 štúdií so sledovaním najmenej 5 rokov mali pacienti, ktorí chodili na udržiavaciu liečbu pravidelne, o 44 % nižšie riziko straty zuba ako pacienti, ktorí chodili nepravidelne (Lee a kol., 2015).
Doma čistite zuby dvakrát denne, odporúčame modernú elektrickú zubnú kefku. Medzi zubami čistite raz denne. Pacientom po liečbe parodontitídy EFP (2020) odporúča medzizubné kefky všade, kde to anatomicky ide, a my ich uprednostňujeme pred ústnou sprchou, tá je len doplnok. Najvhodnejšie pomôcky vám poradí dentálna hygienička, podrobne v článku Medzizubné kefky, zubná niť alebo ústna sprcha. Ako prebieha hygiena u nás, nájdete na stránke Dentálna hygiena, cenu v cenníku.
Fajčenie a cukrovka
Fajčenie zvyšovalo riziko vzniku a zhoršenia parodontitídy o 85 % v metaanalýze 14 dlhodobých štúdií z roku 2018 (Leite a kol., 2018). Prestať sa oplatí: podľa metaanalýzy z roku 2019 mali bývalí fajčiari podobné riziko ako ľudia, ktorí nikdy nefajčili, a po liečbe sa im vačky splytčili o 0,32 mm viac ako tým, ktorí fajčili ďalej (Leite a kol., 2019).
Cukrovka a parodontitída sa navzájom ovplyvňujú. Podľa konsenzu EFP a Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) z roku 2018 je liečba parodontitídy u ľudí s cukrovkou bezpečná a po 3 mesiacoch znížila HbA1c približne o 0,27 až 0,48 % (Sanz a kol., 2018). Ak máte cukrovku, povedzte nám to a nechajte si ďasná pravidelne kontrolovať. Viac v článku Parodontitída a celkové zdravie.
Rizikovým pacientom s implantátmi (fajčenie, cukrovka, parodontitída v minulosti) odporúčame dentálnu hygienu 3- až 4-krát ročne, viac v článku Zubný implantát pri parodontitíde.
Kedy nás kontaktovať: ak vám ďasná krvácajú pri čistení dlhšie ako 2 týždne, sú opuchnuté, ustupujú, cítite zápach z úst alebo sa vám kývu či posúvajú zuby. Ak sú ďasná veľmi bolestivé a opuchnuté, zub sa výrazne uvoľnil alebo máte na ďasne opuch s hnisom, ozvite sa čo najskôr. Zavolať môžete Po–Pi 7:00–15:00.
Časté otázky
Čo je paradentóza?
Ľudový názov pre parodontitídu, dlhodobý zápal ďasna, väziva a kosti okolo zubov. Udržiava ho bakteriálny povlak. Bez liečby kosť ubúda, zuby sa kývu a môžu vypadnúť.
Aké sú prvé príznaky paradentózy?
Krvácanie ďasien pri čistení, opuchnuté a začervenané ďasná a zápach z úst. Fajčiarom ďasná krvácajú menej, preto si príznaky nemusia všimnúť.
Dá sa paradentóza vyliečiť?
Dá sa zastaviť. Kosť, ktorá ubudla, sa sama neobnoví, pri niektorých kostných defektoch ju však možno čiastočne obnoviť chirurgicky. Ochorenie sa môže vrátiť, preto sú potrebné pravidelné kontroly a hygiena.
Ako sa lieči paradentóza?
Nácvikom čistenia, odstránením kameňa a dôkladným vyčistením vačkov pod ďasnom, ktoré u nás robí dentálna hygienička. Miesta, ktoré sa nezahoja, sa vyčistia znova alebo ošetria chirurgicky. Potom nasleduje pravidelná udržiavacia hygiena.
Bolí liečba paradentózy?
Bez znecitlivenia môže byť čistenie vačkov nepríjemné. Pri citlivosti vám ďasno na želanie znecitlivíme gélom alebo anestéziou, ktorá sa platí zvlášť. Zákrok je vďaka anestézii bezbolestný. Po ošetrení môžu byť krčky niekoľko dní citlivé na studené.
Ako často chodiť na dentálnu hygienu pri paradentóze?
Častejšie ako ostatní, aj 4-krát ročne, podľa stavu ďasien. Európske odporúčanie EFP uvádza intervaly 3 až 12 mesiacov podľa rizika.
Je paradentóza to isté ako ustupujúce ďasná?
Nie celkom. Ustupujúce ďasno môže byť príznakom parodontitídy, ďasno však ustupuje aj z iných dôvodov, napríklad pri tenkom ďasne alebo po liečbe strojčekom.
Zhoršuje paradentózu fajčenie?
Áno. V metaanalýze z roku 2018 zvyšovalo fajčenie riziko parodontitídy o 85 %. Bývalí fajčiari mali podobné riziko ako nefajčiari a lepšie výsledky liečby ako tí, ktorí fajčili ďalej.
Súvisiace
- Parodontitída a celkové zdravie: cukrovka, srdce a tehotenstvo
- Ustupujúce ďasná: prečo ďasno ustupuje a dá sa to zastaviť?
- Krvácanie ďasien: kedy je to varovný signál a čo s ním robiť
- Kýve sa mi zub: príčiny u dospelých a čo robiť
- Test zdravia ďasien
- Dentálna hygiena
- Fajčenie a zuby: sfarbenie, ďasná, hojenie a implantáty
Zdroje: NHS: Gum disease, 2026 (web) · World Health Organization: Oral health, 2025 (web) · Murakami a kol.: Dental plaque–induced gingival conditions, Journal of Clinical Periodontology, 2018 (DOI) · Chapple a kol.: Primary prevention of periodontitis: managing gingivitis, Journal of Clinical Periodontology, 2015 (DOI) · Tonetti, Greenwell a Kornman: Staging and grading of periodontitis: Framework and proposal of a new classification and case definition, Journal of Clinical Periodontology, 2018 (DOI) · Sanz a Tonetti: Periodontitis: clinical decision tree for staging and grading, EFP, 2019 (PDF) · Dietrich, Bernimoulin a Glynn: The effect of cigarette smoking on gingival bleeding, Journal of Periodontology, 2004 (DOI) · Sanz a kol.: Treatment of stage I–III periodontitis – The EFP S3 level clinical practice guideline, Journal of Clinical Periodontology, 2020 (DOI) · Suvan a kol.: Subgingival instrumentation for treatment of periodontitis. A systematic review, Journal of Clinical Periodontology, 2020 (DOI) · Lee a kol.: Impact of patient compliance on tooth loss during supportive periodontal therapy: a systematic review and meta-analysis, Journal of Dental Research, 2015 (DOI) · Leite a kol.: Effect of smoking on periodontitis: a systematic review and meta-regression, American Journal of Preventive Medicine, 2018 (DOI) · Leite a kol.: Impact of smoking cessation on periodontitis: a systematic review and meta-analysis of prospective longitudinal observational and interventional studies, Nicotine & Tobacco Research, 2019 (DOI) · Sanz a kol.: Scientific evidence on the links between periodontal diseases and diabetes: Consensus report and guidelines of the joint workshop on periodontal diseases and diabetes by the International Diabetes Federation and the European Federation of Periodontology, Journal of Clinical Periodontology, 2018 (DOI) · postup zubnej kliniky DoubleDent.
Krvácajú vám ďasná alebo sa kývu zuby?
Zavolajte nám a objednajte sa na vyšetrenie ďasien. Pri vyšetrení zistíme, či ide o paradentózu, a navrhneme liečbu aj to, ako často by ste mali chodiť na hygienu.
